Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede sa oslavuje každoročne 11. februára. Tento deň bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov (OSN) v roku 2015 s cieľom zdôrazniť dôležitosť rovného prístupu žien a dievčat k vedeckým a technologickým odborom. OSN uznáva, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat je kľúčové pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja.
Napriek pokroku v oblasti rodovej rovnosti zostávajú ženy a dievčatá v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) nedostatočne zastúpené. Podľa údajov UNESCO tvoria ženy menej ako 30 % celosvetovo registrovaných vedcov. Tento deň preto slúži na zvyšovanie povedomia o dôležitosti úlohe žien vo vede a na podporu mladých dievčat, aby sa zaujímali o vedecké kariéry.
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede je aj príležitosťou na oslavu úspechov žien, ktoré prispeli k vedeckým objavom a inováciám. Historické osobnosti ako Marie Curie, prvá nositeľka Nobelovej ceny, Rosalind Franklin, ktorá prispela k objavu štruktúry DNA, alebo Grace Hopper, priekopníčka v oblasti počítačového programovania, sú len niektoré z mnohých inšpirujúcich príkladov.
Grace Hopper: Priekopníčka počítačového programovania
Grace Brewster Hopper (1906–1992) bola americká informatička, matematička a kontraadmirál námorníctva USA. Bola jednou z prvých programátoriek v histórii a priekopníčkou v oblasti programovacích jazykov. Hopper bola prvá, ktorá vyvinula teóriu programovacích jazykov nezávislých od stroja, čo viedlo k vytvoreniu jazyka FLOW-MATIC a neskôr COBOL – jedného z prvých vysokoúrovňových programovacích jazykov, ktorý sa používa dodnes.
Pred vstupom do námorníctva Hopper získala doktorát z matematiky a matematickej fyziky na Yale University a prednášala matematiku na Vassar College. Počas druhej svetovej vojny vstúpila do záložného námorníctva USA a v roku 1944 sa stala členkou tímu pracujúceho na počítači Harvard Mark I. V roku 1949 sa pridala k spoločnosti Eckert–Mauchly Computer Corporation, kde bola súčasťou vývoja počítača UNIVAC I a následne pracovala na prvých kompilátoroch programovacích jazykov.
Hopper bola presvedčená, že programovanie by malo byť jednoduchšie a zrozumiteľnejšie vďaka jazykom založeným na prirodzenej reči. Jej práca na jazykovej syntaxi a tvorba prvých kompilátorov viedla k vzniku COBOL-u, ktorý sa stal dominantným jazykom v oblasti obchodného spracovania dát.
Počas svojej kariéry pracovala na štandardizácii programovacích jazykov a ich implementácii v námorníctve USA. Po odchode do dôchodku v roku 1986 sa stala konzultantkou pre Digital Equipment Corporation a prednášala na rôznych podujatiach o histórii počítačového vývoja.
Hopper je taktiež známa príbehom o prvom „bugu“ v počítači. V roku 1947 jej tím objavil v počítači Mark II moľu, ktorej odstránenie označili ako „debugging“ – termín, ktorý sa odvtedy stal synonymom pre opravu chýb v počítačových programoch.
Hopper bola ocenená mnohými vyznamenaniami, vrátane Prezidentskej medaily slobody, ktorú jej v roku 2016 udelil Barack Obama. Po nej bolo pomenovaných viacero technologických zariadení a inštitúcií, napríklad torpédoborec USS Hopper alebo superpočítač Hopper v NERSC.
Podpora žien vo vede je kľúčom k inovatívnej budúcnosti
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede je pripomienkou dôležitosti rodovej rovnosti vo vedeckom svete. Podpora žien a dievčat v STEM odboroch nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj kľúčom k rozvoju a inovatívnym riešeniam, ktoré budúcnosť potrebuje. Príbehy osobností, ako bola Grace Hopper, nám ukazujú, že prekonanie prekažok a odvaha inovovať môžu formovať technologickú budúcnosť.